JOZEF PROKOP

Nar. 13. 12. 1920, Tureň, okr. Bratislava-vidiek. Študoval v r. 1946-1950 na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave (filozofia - slovenský jazyk) a v r. 1956-1959 na Fakulte spoločenských vied Vysokej školy pedagogickej v Bratislave (slovenský jazyk). Pôsobil v r. 1960-1966 na Fakulte jazykov a odbornej prípravy pobočky Univerzity 17. novembra v Senci, okr. Bratislava-vidiek (zástupca riaditeľa), v r. 1966-1985 pracovník katedry slovenského jazyka Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave (odborný asistent), v r. 1977-1980 lektor slovenského jazyka a literatúry na Univerzite Klimenta Ochridského v Sofii, v r. 1980-1982 lektor slovenského jazyka a literatúry na katedre slovenského jazyka a literatúry Vysokej školy pedagogickej v Segedíne, Maďarsko, od r. 1986 na dôchodku. 1986 Strieborná medaila za priekopnícku prácu vo vyučovaní slovenčiny pre cudzincov.

Ťažiskom jeho práce je metodika vyučovania slovenčiny ako cudzieho jazyka. Zaoberá sa výskumom lexikálneho a gramatického minima slovenčiny na základe frekvencie, derivačnej schopnosti, základných významov polysémantických slov, princípu vylúčenia cudzích slov a synoným a princípu tematickej i asociačnej väzby. Okrem toho sa venuje problémom z teórie vyučovania cudzích jazykov.

1978

1980

Literatúra